Ako "barbie rescue team" sme sa zúčastnili najväčšieho festivalu jónskeho ostrova Kefalonia. Barbie tím? No osadenstvo tvorili 2 blondýny z Nórska, jedna zo Švédska a ja. Boli sme pripravené zabiť človeka v prípade nehody. A dokonca sme dostali aj tréning ako kvalitne a neodvratne zabiť osobu v núdzi. Kurz prvej pomoci sa zmenil na opakované vraždenie gumeného kena. Po hodine snahy o resustitáciu sme boli pripravené jedine tak na dokonalé nezvládnutie prvej pomoci. Po nedostatočnej príprave sme sa v gréckom štýle siga siga / pohodička v preklade/ dostali na festival, kde sa nastaštie nič závažného neudialo a všetci prežili. O deň neskôr, 3 hodiny ráno, ja som si sladko spinkala, keď začujem svoje meno! Kto ma o takomto neľudskom čase budí?!!! V tomto kempe ma už nemôže nič prekvapiť, ale i napriek tomu, ak totyčná osoba nebude mať dostatočne dobrý dôvod, budem agresívna! " Fire!!! Požiar!!! Rýchlo sa obleč!!!" Môj mozog bol ešte v spánkovom mode, keď sme dorazili na miesto, ale rýchlo sa reštartoval- elektrický stĺp vysokého napätia v objatí ohňa. To nie je žiadna sranda. Zahrali sme sa na policajtov, zastavili sme premávku a špinavú robotu sme tentokrát nechali na hasičov. Toľká romantika: obloha plná hviezd, letná noc, menšia vatra opodiaľ a sexi reflexné tričká... No čo si môže človek ešte priať o 5 ráno? Spánok!!!
Vražda kena a romantika okamihu
Okrem niekoľkých psychických zrútení našich dobrovolníkov, nezrealizovaných predčasných odchodov domov, výbuchov temperamentu a iných malicherností, ktoré som ako supervízor musela riešiť, sa toho v mojom zvyčajnom pracovnom týždni veľa nestalo. O zábavu sa nám staral hlavne Rescue team/ Záchranársky tím: vyvrtnutá noha, rozrezaná šlapa, popálenina 2 stupňa, jachta bez motora verzus prichádzajúci trajekt v strede prístavu, ale hlavne vražda kena bola agendou jedného augustového týždňa.